Report: Sk8 Trip to Zvolen!

Už dlho som sa pohrával s myšlienkou zobrať pár priateľov smer Zvolen, keďže tam býva moja priateľka a trávim tam celkom dosť času. Park je tam celkom slušný, aj keď už trochu upadnutý, ale dá sa tam dobre pojazdiť. A keď rodičia priateľky odcestovali na dovolenku, nebolo o čom a v piatok 4.6. o 19tej sa mohlo vyraziť.

Vyrazilo sa v zostave Ja alias Peter Jakubec, Martin Kulich, Ondrej Vavro, Lukáš „Svišť“ Bieleš a Erik „Gazo“ Igaz. Cesta ubehla štýlom „na spotrebu“ a za zhruba hodinu aj trištvrte nás vítala značka Zvolen. Stretko s mojou drahou sme mali v centre aby chalani kukli aj trochu kultúry :D. Po pochvale námestíčka sa šlo sadnúť na najvyššiu terasu v meste, kde po márnej snahe objednať sifóny sme skončili pri pive a kofole. Keď sme si po chvíli uvedomili, že sa vlastne ani nepočujeme nakoľko miestny DJ to kapke preháňal, sme to zabalili a vydali sa smerom nášho bývania.

Klasicky intro večer s troškou červenej munície a bieleho streliva. Padá veselá debata a hráčov pri stole pomaly ubúda a o 3 v noci nastáva cvaknutie posledného vypínača na svetlo. Ráno budík na pol 10 a o 10 sa vydávame smer skatepark. Po ceste sa zastavujeme v blízkych malých potravinách kde predavačka musí zahodiť práve zapálenú cigaretu a musí nás ísť obslúžiť, nasere :D. Pomalé oťukanie, rozjazdenie je samozrejmosťou. Po pohodovom rozjazdení sa vraciame domov, kde pomáhame Veronike s obedom a slníme sa na lehátkach s občasnou nečakanou vedrovou sprchou :D.

Po luxus obede ala all-inclusive sa poberáme opäť smer do skateparku, kde si Gaze hneď dáva solídne koleno o múrik, ale rozhybáva. Padajú veci od 50-50, smithov, crookov, lipslidov, boardslidov zabité nosebluntom na mramorovom múriku, fakie heelom do lipslidu na raily na zemi, alebo fs lipslidom hore šikmým múrikom. Najväčšou atrakciou pre Onreja a Svišťa sa stáva malý rádiusík v znamení Skate for fun, kde si to naplno užívali :D.

Podvečer balíme a unavení zo slnka a celodenného jazdenia s radosťou okupujeme doma lehátka a altánok. Na večer sme si naplánovali grilovanie o ktoré sa staral Gaze s Ondrejom, čo dodať, delikátna večera. Na doplnenie munície nám poslúžila miestna večierka a nič nebránilo večernému chillu. Svojou návštevou nás poctila aj Veronikina sesternica Anka. Posledné hlasy dozneli skoro o 5 ráno. :D

V nedeľu bol budíček o 11. Po raňajkách sme niečo pred 12 vyrazili do parku, kde nás prekvapila veľká účasť lokálov prevažne mladšieho veku, ale tomu hovorím základňa. Praží nenormálne slnko, no držíme sa a jazdíme čo to dá. Martin sa hecuje do výjazdu na veľkú šikmú betónovú stenu výtrh von, na 6 dáva a obecenstvo ho odmeňuje potleskom. Ondrej dáva po chvíli pekný overcrook na mramore, parádička. Svišťa najviac lákali rádiusy všetkých veľkostí, nakoniec to zabil aj na tom najväčšom a bolo vymaľované. Veľký rail, čo bol na zemi sme si presunuli na centrál a dali ho zo 7 schodov, ja dávam boro na druhý. Gaze chvíľu zbiera odvahu no nakoniec boro padá aj v jeho podaní, nasleduje potlesk a Gazeho spokojný úsmev. Potom sme sa presunuli na centrálnu pyramídu s railom, Svišť pokoruje roh pekným Nolličkom, Ondrej skúša heel cez celý vrch pyra no tento krát odchádza víťazne pyramída. Ja dávam boro a 50-50 na prvé dole šikmým railom a 5-0 dole boxom.

Zatiaľ nám stačí a letíme smer obed, doma na nás už čakalo pečené kurčiatko, brutálne dobrý obed. Darmo, Veronika je brilantná kuchárka a všetkým chutilo celý víkend. Chvíľu sme slnili a altánkovali, no po chvíli prišlo na rad smutné balenie vecí keďže z poslednej návštevy parku sme odrazu cestovali domov. Tak sme sa naposledy vydali smer skatepark, už len tak dofotiť/dotočiť posledné drobnosti a hlavne, aby si nikto nedoprial žiadne zranenie. Martinovi sa to však podarilo a pri pokuse o boro hore šikmým mramorom si dáva fajné kolienko a preberá tak úlohu hlavného kameramana a fotografa, výmenou za sedenie vpredu na spiatočnej ceste :D. Ja som ešte stihol vrátiť fakie nosegrind, fs smith, 5-0 nosegrind, fakie tail na bedni a tiež som to mohol zabaliť.

Počas jazdenia prišla aj Veronika s Ankou, ktoré nám na cestu dokonca upiekli super bábovku, ktorá padla hádam za minútu :D. Nastalo posledné lúčenie, natankovanie a mohli sme sa vydať na zaslúženú cestu po úžasnom víkende plného super jedla, jazdenia, počasia. Toto všetko by nebolo možné bez Veroniky, ktorá má na tom najväčšie zásluhy. Za to sme jej všetci veľmi vďační. Ďakujeme.


Text: Peter Fallen Jakubec