Biketrip: Mosty u Jablunkova - Bikepark

Rozlepím oči, a vstanem v nádeji, že dážď čo celú noc padal na strechu už prestal a nezanechal po sebe rozbahnené cesty. Idem k oknu skontrolovať situáciu. Vidím zopár kaluží a zisťujem, že vonku nie je až taká zima. Z toho všetkého usudzujem, že výlet môže byť ešte vydarený. V rýchlosti beriem potrebné veci do ruksaku, obliekam chrániče a dres.

Neteší ma že musím šlapať v plnej zbroji asi 12 km s plášťami do blata so šírkou 2.5. Ale čo sa dá robiť, keď si chce človek poriadne zajazdiť. O 7:30 nasadáme spoločne s Paulou na naše biky a vyrážame smer Čadca - miesto stretnutia. Zraz sme mali o 08:30 pred kultúrnym domom, no chcel som tam byť skôr, pretože sme mali s Pastwošom ešte nahadzovať prednú brzdu.V obavách že ostatní jazdci dali prednosť vyhriatej posteli prichádzame na miesto stretnutia. No našťastie sa na nás už z diaľky usmievali Pastwoš a Týpek. Asi o 2 minúty na to dorazil aj Tomáš a po menších technických úpravách a kontrole bikov sme sa vydali na cestu. Ešte som prezvonil Vladovi, aby vedel že sme šli. Sľúbil že v priebehu dňa príde pozrieť aj on.

Asi po hodine urputného šliapania cez Milošovú a Šance sme dorazili na Mosty u Jablunkova do Bikeparku. Hneď z dola som videl novú prekážku, ktorá tam ešte nebola, keď som bol zmapovať situáciu asi pred 2 týždňami. S rešpektom sme pozreli na wallride, ktorý sa týčil do výšky asi 3 metrov. Pokračovali sme po kopci smerom hore a došli sme na lúku plnú rôznych lavíc, húpačiek, dropov a skokov. Veru, taký park v okolí človek nikde nenájde. Počiatočný rešpekt pred mohutnosťou prekážok a občasné mrholenie nás vyhnali na začiatok trate. Sú tam 2 hlinené skoky 2 maličké klopenky a 1 drop, z ktorého sa skáče na veľkú lávku. Ďalej sme už nepokračovali, pretože drevo a aj hlinený podklad celkom šmýkali. Na vlastnej koži sme sa postupne o tom presvedčili všetci, no na šťastie bez vážnejších zranení a materiálnych škôd.

Trénovali sme teda techniku skoku na začiatku trate, robili nejaké fotky a užívali si jazdy. Po čase sa aj počasie umúdrilo a drevené prekážky z časti oschli. Neodolali sme teda a šli sme posúvať hranice strachu na spomínanú lúku. Tiež svojou prítomnosťou spestril náš pobyt v parku aj Vlado.

Ako prvé sa nám zdalo najrozumnejšie otestovať klzkosť dreva na malej húpačke. Po menších úvahách sme sa na nej zhúpli všetci a lákala nás ďalšia výzva. Jej staršia sestra. Bola o čosi väčšia, teda mali sme pred ňou väčší rešpekt. No po skúškach na boso, teda bez biku sme sa pustili aj do nej a nijak sme ju nešetrili. Keď nás prestala aj táto atrakcia baviť, šli sme pokoriť novo postavený wallride. Ten svojou mohutnosťou pôsobil najprv ako nezjazdný, no po čase aj on okúsil hrúbku našich dezénov. Pre tých čo v živote nejazdili na wallride to je veľký zážitok. Nie každý deň človek jazdí v 90 stupňovom záklone k zemi.

V ten deň nás lákali aj iné atrakcie, no počasie hovorilo stop, vždy keď sme sa chceli odhodlať na niečo nové. Asi okolo 16:00 sme šli doplniť tekutiny za prijateľné ceny do miestneho bufetu, ktorý sa nachádza za hotelom na detskom ihrisku.

Po občerstvení berieme biky a znova po ceste cez Šance a Milošovú sa vraciame do Čadce. Pre tých ktorí nebudú mať adrenalínu dosť, sú pripravené rôzne atrakcie v areáli. Bližšie info na http://www.skimosty.cz/.

Touto cestou chcem poďakovať všetkým zúčastneným za podporu klubovej akcie a ochotu pomáhať. Tento článok tiež môže byť motivácia aj pre vás, aby ste nasadli na biky, zobrali prilby a neváhali sa vydať za dobrým pojazdením aj za hranice. / 12 km nie je až tak ďaleko!!!/


autor: Štrkáč ( Down Hill Čadca )